Herpesvírusová infekcia

Vírusové ochorenie

Herpesvírusová infekcia u psov patrí k ochoreniam o ktorých sa na verejnosti nezvykne až toľko hovoriť, ale o to väčší rešpekt budí u chovateľov. Ochorenie u psov je spôsobené herpesvírusom CaHV-1 patriacim do čeľade Herpesviridae.

Prenos ochorenia

Vírus je vo vonkajšom prostredí relatívne málo odolný. K inaktivácii vírusu stačia bežné koncentrácie dezinfekčných prostriedkov. Človek nie je k nemu vnímavý. Hlavnými cestami šírenia infekcie je oronazálny prenos (oblizovanie, oňuchávanie) a pohlavný styk. V chovateľskej praxi sú najväčším a najčastejším nebezpečenstvom herpesvírusovej infekcie u psov infikované krycie psi, ktoré nakazia zdravú sučku. Z nej prechádza následne vírus na šteniatka a to či ešte počas intrauterinneho vývoja, počas pôrodu, alebo cca do 3 tyžďnov po narodení. Vykonanie cisárskeho rezu neznižuje riziko prenosu infekcie.

Klinické príznaky

Klinické príznaky sú veľmi rôznorodé v závislosti od veku, kedy k infekcii prišlo, počínajúc príznakmi ochorenia dýchacích ciest, cez reprodukčné problémy až po úhyny šteniat. U dospelých jedincov sú to najmä útlm, neochota k pohybu, výtoky z očí, či dyspnoe (sťažené dýchanie). Herpesvírusová infekcia môže u dospelých jedincov prebiehať aj bez klinických príznakov, čo je veľmi zákerné pre šírenie choroby, keď na prvý pohľad zdravé zviera môže byť zdrojom nákazy.

Najväčším problémom chovateľov bývajú reprodukčné problémy v chove (potraty, predčasné pôrody, rodenie slabých šteniat) a náhle úhyny celých vrhov predtým na pohľad zdravých sajúcich šteniat. Ochorenie sa začína spravidla u najväčších šteniat vo vrhu, postupne aj u ďalších. Herpesvírus sa aktivuje v organizme stresom. Kedže gravidita je pre organizmus sučky veľkým stresom, práve v tomto období dochádza ku aktivizácii vírusu. Herpesvírus sa môže skrývať aj za problémami s neplodnosťou. Chovateľ môže byť presvedčený, že sučka nebola oplodnená, pritom mohlo v ranných štádiách gravidity dôjsť vplyvom infekcie herpesvírusom ku nebadanému vstrebaniu plodov, čo je jeden z ďalších skrytých príznakov tohto ochorenia.

Diagnostika

Diagnostikovať herpesvírusovú infekciu u psov je možné viacerými spôsobmi. Jednak sérologickou diagnostikou z krvi Elisa testom, ktorý však nie je 100% a môže vykazovať falošne negatívny výsledok. Druhým spôsobom je priama detekcia vírusu výterom z pohlavných orgánov, papule, nosa alebo očí zvieraťa PCR metódou.

Terapia

Terapia u novonarodených šteniat je neúčinná, pretože ochorenie má veľmi progresívny priebeh. Novonarodené šteňatá si do 2 týždňov veku nevedia udržať telesnú teplotu a vírus sa optimálne množí pri ich teplote 35-36 C. Priebeh ochorenia je možné ovplyvniť zvýšením teploty prostredia na 36 – 37 C a vlhkosti na 45 – 55%.

U dospelých jedincov je herpesvírusová infekcia u psov nevyliečiteľná. Zabezpečenie fyziologickej gravidity, pôrodu a odchovu šteniat od nakazenej matky je možné dosiahnuť len vakcináciou sučky dvomi aplikáciami herpesvírusovej vakcíny počas jednej gravidity. Prvá gravidita spojená s vakcináciou väčšinou neprináša želaný efekt, ale až nasledujúce gravidity spojené s vakcináciami zabezpečia prežitie šteniat. Šteňatá z vrhu od infikovanej a zároveň vakcínovanej matky sa napriek tomu narodia s vírusom herpesu, i keď materské protilátky v mlieku zabezpečia ochranu šteniatka pred úhynom. Aktívna imunizácia matiek teda navodzuje prostredníctvom kolostra pasívnu imunitu novorodencov.

Prevencia

Prevencia je veľmi obtiažna. Dôležité je udržiavanie zoohygieny, dezinfekcia, kladenie dôrazu za zamedzenie prílišného striedania psov v chove a celkové zvýšenie imunity zvieraťa. Cca 3 týždne pred pôrodom fenky sa doporučuje jej oddelenie od ostatných jedincov a starostlivosť o sučku so šteniatkami je vhodné vložiť do rúk len jedného člena domácnosti. Keďže sa herpesvírus šíri v populácii psov kontaktom, je dôležité klásť dôraz na zamedzenie styku zdravého psa s podozrivým jedincom.

MVDr. S. Zubrická