Portosystemický skrat

Portosystemický skrat (shunt) – PSS je ochorenie pečene

Portosystemický skrat (shunt) – PSS je ochorenie pečene pri ktorom dochádza ku poruche cievnych ciest medzi portálnym a cievnym obehom. Pri tejto anomálii dochádza ku komunikácii ciev odvádzajúcich krv z brušnej dutiny so zadnou dutou žilou alebo nepárovou žilou, k teda k obchádzaniu pečene. Dôsledkom toho sa nefiltrovaná krv obsahujúca toxíny dostáva priamo do krvného obehu a naopak potrebné živiny nie sú do pečene v dostatočnej miere privádzané.

Typy

Podľa vzniku delíme PSS na:

– kongenitálne (v dôsledku neuzavretia ductus venosus do 48 až 72 hodín po narodení)

– získané (v dôsledku tlaku v portálnom obehu pri chronických ochoreniach pečene)

Podľa umiestnenia na:

– intrahepatálne (v pečeni)

– extrahepatálne (mimo pečene)

Podľa množstva skratov na:

– mnohopočetné

– jednotlivé

Plemenná predispozícia

Psy:

U väčších plemien psov ako je labradorský retriever, zlatý retriever, nemecký ovčiak, írsky vlkodlav sa väčšinou sa jedná o intrahepatálny typ portosystemického skratu. Naopak u trpazličích a malých plemien ako je jorkšírsky teriér, čivava, maltézky psík, west highlander white teriér, škótsky teriér, malý bradáč, cairn teriér, pudel a i. býva prevažne diagnostikovaný portosystemický skrat extrahepatálneho typu.

Mačky:

U mačiek sa vyskytuje PSS vo zvýšenej miere u plemien ako je perzská mačka, himalájska mačka. U kocúrov je prevalencia ochorenia vyššia ako u mačiek. Zväčša sa jedná o vrodené extrahepatálne typy.

Klinické príznaky

Klinické príznaky sú dosť variabilné v závislosti od typu a rozsahu postihnutia. Kým napríklad jednotlivé skraty, ktoré sú vrodené sa prejavujú včasne (najčastejšie od 6 do 12 mesiacov života), pri mnohopočetných PSS sa začínajú prejavovať až v dospelosti (od 1 roka do 8 rokov). Zväčša sú pozorované tráviace ťažkosti ako vracanie, hnačky alebo naopak zápchy, nechutenstvo. Často sa pridružuje slinenie, chudnutie, ospalosť, tvorba močových kameňov, zlý výživný stav. U mladých zvierat zaznamenávame zaostávanie v raste. Srsť je matná, lámavá. V dôsledku toxických látok zaplavujúcich organizmus sa objavuje hepatoencefalopatia. Z neurologických príznakov môžu byť u postihnutých jedincov pozorované nepredvídateľné reakcie, mánické alebo agresívne správanie, dezorientácia, manéžový pohyb,kŕče, upadanie do bezvedomia až kómy. Klinické príznaky mávajú často prechodný charakter, to znamená, že sa vracajú v určitých intervaloch medzi ktorými sa postihnutý jedinec dostáva akoby do normálu. Na prejav klinických príznakov vplýva kvalita kŕmenia, celkovo po najedení sa stav zvykne zhoršovať (najmä po príjme potravy s vysokým podielom bielkovín).

Diagnostika

K stanoveniu diagnózy sú potrebné laboratórne vyšetrenia krvi a moču, ktoré sú často indikované na základe klinických príznakov. Okrem základného biochemického a hematologického vyšetrenia krvi, je potrebné stanoviť hladinu žlčových kyselín a amoniaku. Pri sonografickom vyšetrení je pozorovaný často mikrohepar (zmenšená pečeň), či močové kamene, niekedy je možné odhaliť aj samotný skrat. Po potvrdení diagnózy je potrebné vykonať portografické vyšetrenie pečene (séria RTG vyšetrení za použitia kontrastnej látky) na stanovenie lokalizácie a typu portosystemického skratu.

Terapia

Terapiou voľby portosystemického skratu je chirurgické riešenie. Operácia sa vykonáva na vysokošpecializovaných pracoviskách. Pokiaľ nie je možné zviera operovať, alebo je operácia finančne nedostupná pre majiteľa doporučuje sa konzervatívna liečba. Pri nej je postihnutému jedincovi podávaná nízkobielkovinová strava, rôznymi preparátmi sa mu zrýchľuje pasáž (na vyviazanie amoniaku) a podávajú sa ATB. Tento typ terapie však väčšinou nie je z hľadiska zdravia zvieraťa dlhodobo udržateľný.

Prevencia

Prevencia spočíva v selekcii chovných jedincov. U predisponovaných plemien sa doporučuje testovanie mláďat na hladinu žlčových kyselín (preprandiálne i postprandiálne) na vylúčenie vrodeného typu portosystemického skratu.

MVDr. P Zubrický, MVDr. S. Zubrická, MVDr. L. Radošovská