Tetanus

Infekčné ochorenie nervového systému

Tetanus u psa – výnimočné, no nebezpečné ochorenie

Tetanus alebo stŕpnutie šije je prudké infekčné ochorenie nervového systému vyvolané baktériou Clostridium tetanii. Psy sú v porovnaní s človekom odolnejšie voči tomuto ochoreniu a tetanus nepatrí medzi ich najčastejšie nákazy. Aj keď sa pes nakazí tetanom skôr výnimočne, pri ochorení často dochádza k smrti jedinca, pretože typické príznaky sa prejavia až vo fáze, kedy je často choroba rozvinutá a pes už bojuje, aj napriek pomoci veterinárneho lekára, o život.

Ohrozenou skupinou nie sú len šteňatá

Ohrozené sú šteňatá v období výmeny mliečneho chrupu za trvalý, no i pracovné psy. Ochorenie sa však nevyhýba ani psom, ktoré sú v kontakte s konským trusom. Taktiež pokiaľ chcete svojho miláčika pred týmto ochorením ochrániť, mali by ste sa vyhýbať prostrediu, kde dochádza k hnilobným procesom.

Ak sa baktéria dostane do rany, spóra v prostredí bez prítomnosti vzduchu začne produkovať toxíny, a to tetanolyzín a tetanospasmín (tetanotoxín). Vyprodukované toxíny sa šíria ďalej až k centrálnej nervovej sústave, kde napádajú nervové spojenia, čo sa prejavuje svalovými kŕčmi a poruchami regulácie vnútorných orgánov.

Príznaky

Inkubačná doba, odkedy sa prejavia prvé klinické príznaky, je spravidla 5 – 10 dní, výnimočne aj 3 týždne od preniknutia baktérie do organizmu. V prípade, že má pes ranu na hlave a ňou prenikne baktéria do tela, príznaky ochorenia sa prejavia skôr. Od prvých klinických príznakov trvá následne iba 48 hodín, kým dôjde k plnému rozvoju príznakov.

Rozlišuje sa lokálna a celková forma ochorenia. Lokálna forma sa prejavuje stuhnutím svalov v okolí miesta poranenia. Celková forma má nasledujúce príznaky:

• tuhnutie končatín,
• toporné (meravé) držanie tela,
• problémy pri vstávaní a líhaní,
• chvost je spravidla odtiahnutý od tela,
• neskôr sa pridružia kŕče svalových partií,
• končatiny sú napäté a postupom času ich zviera nemôže ohnúť, neskôr zviera už len leží na boku.

Ochorenie sprevádza zvýšená telesná teplota. Typickým príznakom je i neprirodzené postavenie uší, ktoré sú blízko seba, zvrásnená kožu na čele a kútiky úst sú pretiahnuté, akoby sa pes "usmieval" a silne zovreté čeľuste. Oči môžu byť zapadnuté, vystupuje tretie viečko, pes môže dokonca škúliť. Postihnuté zviera nadmerne slintá, môžu sa dostaviť problémy s prehĺtaní. Zdravotný stav môže komplikovať aj zápcha, príp. neschopnosť psa močiť.

Menia sa i reakcie psa. Pes je plachý, narieka, na zvukové a dotykové vnemy reaguje kŕčom celého tela alebo svalov chrbtice, kedy sa telo prehne do oblúku a dôjde i k extrémnemu zakloneniu hlavy (opistotonus). Pri ochorení sa objavuje srdcová arytmia a problémy s dýchaním. Smrť nastáva práve po zástave srdcovej činnosti alebo dýchania, ktoré spôsobia kŕče medzirebrových svalov alebo stuhnutím dýchacích svalov. Častou príčinou úhynu je udusenie alebo zástava srdcovej činnosti.

Ochorenie môže mať veľmi rýchly priebeh a choré zviera môže uhynúť do 1-2 dní. Pri miernejšej forme toto štádium trvá 1-2 týždne, vtedy je väčšia šanca na uzdravenie.

Diagnostika ochorenia

Určenie diagnózy sa opiera predovšetkým o klinické príznaky, ktoré sú pre ochorenie typické a nemožno si ich preto zameniť s iným ochorením.

Liečba

Liečba je zložitá, časovo i finančne náročná a často aj napriek liečbe je úmrtnosť veľmi vysoká - až 80% prípadov končí úhynom psa.

S liečbou tetanu treba začať čo najskôr. V prípade, že na svojom psovi spozorujete vyššie uvedené príznaky, neváhajte s okamžitou návštevou veterinárneho lekára, ktorý postihnutému zvieraťu podá antitoxín – sérum proti tetanu, ktoré neutralizuje toxíny v tele. K nežiaducim účinkom podania antitoxínu patrí anafylaktický šok (alergická reakcia organizmu spôsobená zvýšenou citlivosťou organizmu). Tomu sa však dá predísť podaním antihistaminík a kortikoidov.

V závislosti od štádia ochorenia, je potrebná hospitalizácia, počas ktorej je psovi zabezpečená intenzívna starostlivosť. Terapia sa potom skladá z podávania antibiotík a tzv. sedácie, kedy lieky stlmia kŕče a pes sa upokojí a uvoľní. V prípade, že objavíte miesto infekcie, to by mal veterinárny lekár dôkladne vydenzifikovať a ošetriť.

Aby nedochádzalo k dráždeniu nervovej sústavy, zviera by malo byť počas liečby uložené na pokojnom, tichom a tmavom mieste, na mäkkej podložke. Nezabúdajte ho ale pravidelne polohovať, inak hrozia preležaniny.

K úplnému uzdraveniu dochádza po 3 – 4 týždňoch.

Prevencia

Prevencia je pri tomto ochorení jednoduchšia ako samotná liečba. V prípade poranení, pri ktorých je zvýšené riziko vzniku infekcie, je nutné rany dôsledne ošetriť a dezinfikovať, prípadne nasadiť antibiotickú liečbu.

V období výmeny chrupu zabráňte šteňatám ohryzovať predmety, ktoré by mohli obsahovať spóry tetanu, a to napr. kamene, zabahnené palice.

V neposlednom rade do prevencie patrí aj vakcinácia, ktorá však nie je súčasťou bežnej očkovacej schémy. Očkovať možno len zdravé zvieratá, sučky nesmú hárať alebo byť gravidné. Psa možno zaočkovať už od 12 týždňov veku, teda ešte pred výmenou mliečneho chrupu. Pre získanie imunity proti ochoreniu sú potrebné dve očkovania v 2 – 3 týždňovom intervale. Revakcinácia sa uskutočňuje každé 2 roky.

© psisvet.sk